Sú rodičia „nebezpeční idioti“?

Autor: Andrea Hajduchova | 11.4.2017 o 23:48 | (upravené 11.4.2017 o 23:54) Karma článku: 11,37 | Prečítané:  4164x

V téme očkovania médiá zaujíma najmä to, ako potrestať "nezodpovedných rodičov", nezaznievajú otázky, ako zlepšiť slovenský systém očkovania a zvýšiť jeho dôveryhodnosť.

Osýpky sa blížia ku Slovensku a hoci hlavný hygienik upozorňuje, že „na Slovensku je teoreticky možný vznik malých epidémií “, médiá už niekoľko mesiacov píšu iba o nezodpovedných rodičov a pýtajú sa, či ich netreba viac trestať, keď nezaočkujú deti. Nepýtajú sa, ako zlepšiť slovenský systém a zvýšiť jeho dôveryhodnosť.

Napríklad v komentári Biomama, Biotata, Biosmrť autor píše, že „je hanbou, že v roku 2017 ešte vedieme debatu o (ne)očkovaní“.  A rodičov delí na „nebezpečných idiotov“ a zodpovedné mamy a otcov, ktorým leží na srdci kolektívna imunita.

Komentár tak presne odráža úroveň slovenskej verejnej - a bohužiaľ aj odbornej - diskusie o (ne)očkovaní. A hanbou je, že táto diskusia zaostáva za civilizovanými krajinami.

Vo vyspelých krajinách Európy a Ameriky verejná diskusia už pred desaťročiami vyústila napr. do zavedenia schém na odškodňovanie následkov očkovania a teda do zavedenia mechanizmov, ako preukazovať tieto dôsledky.

U nás stále počujeme, že problémom po očkovaní je najmä začervenanie, opuch a teplota a tí, ktorí neočkujú sú „idioti“, ktorí sa nechali oklamať jednou spochybňovanou štúdiou o autizme.

WHO odporúča odškodnenie dôsledkov očkovania

Psychologička Mária Hatoková zo SAV je jednou z autoriek prieskumu, prečo stúpa počet ľudí, ktorí odmietajú očkovať deti. V poslednom rozhovore  hovorí: “Matky, ktoré druhé deti nedali očkovať často s prvým zažili väčšiu komplikáciu po očkovaní.“  Kam sa majú zaradiť podľa komentára SME títo rodičia, ktorí zodpovedne očkovali prvé aj ďalšie dieťa, no zažili vážnejšiu komplikáciu a zvažujú či ďalej očkovať? Medzi zodpovedných, alebo už „nebezpečných idiotov“?  

Navyše, ak si takouto situáciou prešli, tak na vlastnej koži skúsili, ako slovenský systém vo vzťahu k rodičom zlyháva. Náš systém iné účinky mimo očividných a bezprostredných nepripúšťa. Je to aj dôsledok toho, že u nás neexistuje systém odškodňovania zdravotných následkov, ktoré nastali po očkovaní, hoci ako píše Svetová zdravotnícka organizácia:Programy na odškodňovanie zdravotných dôsledkov očkovania sú stále viac považované za dôležitú súčasť úspešného vakcinačného programu v krajine. Používajú sa posledných 50 rokov, aby tým, ktorí v záujme spoločnosti a kolektívnej imunity znášajú negatívne následky očkovania,  zaručovali odškodnenie a pozornosť spoločnosti...Kompenzačné schémy pre odškodnení následkov očkovaní pribúdajú aj krajinách mimo priemyselnej Európy a Severnej Ameriky. Napriek zaužívanej neochote vlád zbaviť sa nepriateľského prístupu ku kompenzáciám, sme presvedčení, že argumenty na implementáciu kompenzačných programov v  rozvinutých krajinách sú silné.“ (http://www.who.int/bulletin/volumes/89/5/10-081901/en/)

Úrad verejného zdravotníctva každoročne zverejňuje záznam z administratívnej kontroly očkovania a z neho vyplýva, že v zdravotnej dokumentácií lekári ako postvakcinačné účinky zaznamenávajú len tie, ktoré sú evidentné a často nastanú bezprostredne po očkovaní - extrémne opuchy, vysoké teploty, triaška, porucha vedomia, postvakcinačné kŕče. Účinky, ktoré sa vyskytujú ako pozorované v príbalovom letáku alebo sa vyskytujú v zahraničných kompenzačných schémach nechcú brať do úvahy a rodičov hneď radia medzi tých, čo chcú spochybniť význam očkovania. Cieľom však nie je spochybňovať význam očkovania.

Rodičia v zákopovej vojne

Možno niekto lepšie pochopí na príkladoch. Mama trojmesačného Maroška v minulosti  medializovanom prípade sa k lekárom vrátila po očkovaní tri razy a vždy ju upokojili, že je všetko v poriadku. Napriek tomu, že príznaky zodpovedali tým, ktoré sú uvedené ako pozorované v príbalovom letáku (kašeľ, vysoká teplota, encefalopatia, encefalitída a meningitída). Ťažko vyvodzovať závery len na základe informácií z médií, ale vyjadrenia predstaviteľa ministerstva zdravotníctva v samotnom článku („vakcíny sú bezpečné na sto percent“) aj stanovisko predstaviteľov profesijných organizácií pôsobí viac ako obrana systému, než snaha o dôkladné preverenie faktov a nestranný prístup.

Alebo ďalší príklad z predošlého roka - dieťa po MMR vakcíne začne krívať. Lekári prípad riešia ako izolovaný problém bez akejkoľvek súvislosti s predchádzajúcim očkovaním - takúto spojitosť odmietajú. V príbalovom letáku je pritom bolesť a zápal kĺbov medzi pozorovanými účinkami a v USA je aj chronická artritída  zaradená v kompenzačných schémach (National Vaccine Injury Compensation Program) následkov očkovania. Možný nežiaduci účinok nahlásili Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv rodičia.

Ako majú rodičia dôverovať systému povinného očkovania, keď nemôžu dôverovať tomu, že následky sú riadne zaznamenané a prešetrené?  Koľko takýchto prípadov sa nedostane do hlásení, ktoré majú zlepšovať kvalitu vakcín? V spomínaným záznamoch z kontrol očkovania sám ÚVZ opakovane konštatuje, že je potrebné „venovať zvýšenú pozornosť hláseniu postvakcinačných reakcií“.

Ak majú rodičia systému dôverovať, musia sa k nim odborníci postaviť čelom ako k partnerom. Ak sa stretnú s negatívnymi dôsledkami, nesmú ich bez faktov presviedčať, že to s vakcínou nemôže súvisieť. Takíto rodičia sa nesmú stať obeťou „zákopovej PR vojny“ medzi z akéhokoľvek dôvodu nekritickými zástancami očkovania a ich odporcami.  

Rodičia, ktorí majú povinnosť rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, a ktorí budú spolu s dieťaťom niesť prípadne dôsledky, nielenže majú právo sa pýtať, ale musia aj dostať relevantné odpovede. Z tohto titulu, ale aj preto, že spolufinancujú zdravotný systém, majú právo sa vyjadrovať k tomu, ako by mal byť systém očkovania nastavený a v konečnom dôsledku skvalitňovaný. A tí, ktorí systém manažujú, nesmú diskusiu odmietať s tým, že ide o antivakcinačné aktivity a každého, kto kladie otázky, akokoľvek nepríjemné, označiť za odporcu očkovania.

Médiá sa pýtajú len na tresty pre rodičov

Dôsledkom tohto prístupu je aj to, že médiá nemajú protistranu, ktorú by mohli osloviť. A novinári, ktorí denne nastavujú zrkadlo nefungujúcemu systému, či ide o sociálnu oblasť, justíciu či samotné zdravotníctvo, v téme očkovania stoja pevne na strane systému. A zrazu nie je rozdiel medzi bulvárnymi , mienkotvornými či verejnoprávnymi médiami (Rádio Slovensko, 21.3.2017 Krátke správy, otázka pre ministra T. Drucker) –  všetky sa pýtajú len to, či rodičov netreba viac trestať

Nepýtajú sa, ako je možné, že ak máme Ústavným súdom potvrdenú povinnosť očkovať deti a pripúšťame, že vakcíny môžu mať aj závažné následky, napriek odporúčaniu WHO stále u nás neexistuje systém odškodnenia?

Prečo neexistuje výber z viac možností – napr. nie sú dostupné monovakcíny (ak má dieťa reakciu napr. na rubeolovú zložku MMR, ale môže byť očkované proti aktuálnej hrozbe osýpkam) a očkovací kalendár tlačí väčšinu očkovaní do útleho veku, a to aj pre ochorenia, ktoré v tomto veku nie sú hrozbou (napr. rubeola je najviac nebezpečná v produktívnom veku a u žien)?

Ako rieši systém vyhľadávanie a  prístup k deťom, u ktorých môže byť nežiaduci účinok súhrou predispozícií a bez vakcíny by nemusel nastať (rodinná anamnéza, závažné dôsledky po očkovaní v rodine napr. práve u staršieho dieťaťa a pod.)? Formálnym podpisom informovaného súhlasu, ktorým zodpovednosť prehodí na stranu rodičov? Ako v takomto systéme môžeme žiadať od rodičov bezvýhradnú dôveru?

Naozaj je u nás „hanbou diskutovať o očkovaní“ a klásť otázky? Naozaj bezvýhradne veríme, keď nám tvrdia, že nás očkovací program, príliš nemenený od  čias socialistického zdravotníctva je „jedným z najlepších na svete“ (predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, Pod lampou, 33:45)? Nepotrebuje žiadne zlepšenia, odporúčania WHO? Potrebuje len ďalšie represie pre „nebezpečných idiotov“? Veríme  bezvýhradne, keď to tvrdia predstavitelia zdravotného systému, ktorý má v EÚ 4. najvyšší počet zbytočných úmrtí?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

To, čo predviedli Nemci a Taliani, je veľká hanba futbalu, tvrdil Hapal

Tréner národného tímu do 21 rokov Pavel Hapal bol plný emócií.

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.

ŠPORT

Mladí Slováci skončili na ME v Poľsku

Z druhého miesta postúpilo Nemecko.


Už ste čítali?